1926 február 21 - 1995 szeptember 05
Vlahy István sa narodil 21. februára 1926 do rodiny, kde hodnoty ako poctivosť, rodinná súdržnosť a pracovitosť boli základom každodenného života. Už od mladosti bol človekom, ktorý sa nikdy nebál výziev a ku všetkému pristupoval s rozvahou a múdrosťou. Bol prísny, no zároveň spravodlivý – vlastnosť, ktorá z neho urobila pevný pilier nielen v rodine, ale aj v širšom okolí. Jeho život bol spätý s prírodou a tvorivosťou. Miloval starostlivosť o záhradu, kde ho najviac tešilo pestovanie ovocných stromov a viniča, ktorý s láskou premenil na vlastné víno. Tento proces mu prinášal radosť a zároveň hlboký pocit naplnenia. Okrem toho si s vášňou choval králiky, o ktoré sa staral s nežnosťou a trpezlivosťou, akú by sme dnes hľadali len ťažko. Vlahy István bol mužom činov – vždy pripravený pomôcť, či už rodine, susedom alebo tým, ktorí to potrebovali. V jeho živote zohrávalo veľkú rolu aj športovanie. Ako profesionálny futbalista vedel, čo znamená disciplína a tímová práca, čo sa odrazilo aj v jeho prístupe ku všetkému, čomu sa venoval. Počas aktívneho života aj v dôchodku zostal plný energie a chuti do života. V čase odpočinku rád čítal, lúštil krížovky a nevynechal ani starostlivosť o domácnosť ako zručný kutil, ktorý opravoval pokazené veci a vnášal do nich nový život. István mal aj svoj osobitý humor a nezabudnuteľné rituály, ktoré vnášali do rodinných chvíľ teplo a blízkosť. Keď jeho obľúbený tím prehral zápas, babka mu vždy priniesla cigaretu a deci bieleho vína, ktoré mu pomáhali nájsť pokoj a rovnováhu. A kedykoľvek bol s vnukmi v lete, pripravil im kaďu naplnenú ľadovou vodou zo studne, zatiaľ čo s úsmevom hovoril, že ich teraz „ide uvariť“ – tieto chvíle zostanú v srdciach jeho potomkov navždy. Rodina bola pre neho všetkým. S manželkou Ilonou vychovali troch úžasných detí – Árpáda, Kláru a mladšieho Istvána, ktorí sa od neho naučili nielen pracovitosti, ale aj čestnosti a odvahy. Jeho matka Júlia a sestra Terézia boli jeho oporou, a on zase pevnou oporou pre nich. Vlahy István zomrel 5. septembra 1995, no jeho duch, múdrosť a hodnoty, ktoré žil, zostávajú živé v srdciach všetkých, ktorí ho poznali a milovali. Jeho život bol dôkazom, že statočnosť, pravda a úprimná pomoc druhým sú kľúčmi k skutočnému šťastiu a naplneniu.
Oszd meg Te is a közös pillanatokat, érzéseket, gondolatokat.
Még senki sem írt emlékező üzenetet. Légy te az első.